Preskočiť na hlavný obsah

Čitateľský denník - Moje myšlienky o Jane Eyre s porovnaním s dnešnou dobou

Zdroj obrázka: www.kategough.com

Jednou z vecí, ktoré sa mi na knihe o Jane Eyre páčili, boli tie, že som sa prostredníctvom jej autorky dokázala preniesť späť v čase. Niežeby som niekedy milovala dejepis, ale čokoľvek ma nenútene naučí niečo o histórií je u mňa vítané. Tento román sa deje v 19 storočí a ako človek vyrastajúci v 21. som si ani neuvedomovala rôzne rozdiely. Preto som sa niektoré z týchto skutočností rozhodla porovnať. Nemýľte si ma so žiadnym múdrym človek, čo vie o literatúre veľa. Sú to len moje myšlienky, ktoré ma napadli a rozhodla som sa ich dať na blog namiesto papiera.

1. Zomieranie na dnes už liečiteľné choroby (alebo také proti ktorým sa môžme zaočkovať) v mladom veku bolo vtedy normálne. Moja kniha, ktorú mám opisuje aj život autorky Charlotte Bronteovej a smutný osud jej súrodencov. V samotnom príbehu však aj Jane prichádza o svoju prvú priateľku Helen v škole pre siroty Lowood. Ach, aký jednoduchý život dnes máme a to vďaka možnosti sa zaočkovať a nemusieť trpieť tým, že prídeme o člena rodiny v mladom veku, ale niekedy možno po 70-tke. A aj tak sa mnohí rodičia rozhodnú neočkovať dieťa hoci je to odporúčané. Sama síce žiadne nemám a nemám ani preštudované žiadne vedľajšie účinky alebo podobne, no aj tak mi to nedá sa nad tým nezamyslieť. Žijeme v dobe, kedy je tu zase rakovina,s  ktorou sa nič nedá robiť, len byť preventívny napríklad s návštevami u lekára alebo kontrolou znamienok, opaľovaním sa s krémom s najvyšším stupňom ochrany. A predsa... Tá 70tka nie je žiadna najnižšia hranica. Stáva sa čoraz častejšie, že počuje že v dnešnej uponáhľanej dobe zomrie aj človek po 30tke na infarkt. Niekedy si prajem žiť niekde mimo tohto všetkého stresu a naháňania sa za peniazmi buď v inej dobe alebo niekde veľmi ďaleko.
2.Keď bola Jane učiteľkou na svojej škole pre siroty, kde vyrastala a hľadala si svoju prvú prácu mimo nej,  spomínala ako jej prišiel list z novej práce, ktorý si mohla prečítať až keď jej spolubývajúca zaspala pri svetle sviečky, ktorá o tom čase mala takmer vyhorieť.
Dnes už takéto problémy nemáme ani zďaleka, pretože okrem elektriny máme aj internet a kedykoľvek si môžme prečítať svoje emaily či správy. Zarazilo ma však, že to čo mi berieme ako samozrejmosť v minulosti nebolo ani zďaleka blízko k dnešnej dobe. Preto, keď mi najbližšie nepôjde internet, radšej si prečítam dobrú knihu a nebudem sa toľko zlostiť nad tým, čo nemám.
3.Jane nechcela byť milenkou pána Rochestera, keďže bol stále ženatý so svojou chorou ženou. Rozmýšľala som nad tým, či jej rozhodnutie súviselo s tým, že odmietala byť druhou ženou niekoho, pričom vedela, že by v jeho očiach bola vždy prvou alebo skôr kvôli tomu, že jej to Rochester tajil po celý čas až do neuskutočnenej svadby. Myslím si, že to bol skôr ten druhý dôvod, hoci netuším ako sa vtedy ľudia pozerali na milenky niekoho ženatého. Opäť mi to nedá neporovnať z dnešnou dobou, kedy je normálne, že dvaja žijú spolu bez svadby, ale žiaľ aj to, keď si niekto nájde druhého a rozvedie sa. Neviem nakoľko sa v tej dobe rozvádzalo, ale je pre mňa skutočne zaujímavé, že sa pán Rochester rozhodol o svoju chorú ženu starať ak sa to tak dá nazvať, keď ju mal vo svojom dome a venovala sa jej Grace Poole a neurobil pravý opak toho a nerozviedol sa s ňou. V skratke by som to asi zhrnula, že na mieste Jane by som s ním ostala, respektíve sa presťahovala niekam ďaleko, pokiaľ by to bolo možné. Ale našťastie sa nakoniec dali dokopy, hoci za iných okolností.
4.Zdedenie peňazí po nebohom strýkovi bolo pre Jane možnosťou ako na chvíľu nemusieť nič nerobiť, ale ona sa podelila aj s tým čo dostala so svojimi sesternicami. V tej dobe podľa knihy zarábali oveľa menej, ale peniaze mali inú hodnotu, respektíve nebolo všetko také drahé ako dnes. Aspoň tak tomu chápem ja. Zaujala ma pasáž, kde Jane píše o tom ako sa rozhodla zrenovovať dom, kde bývali jej sesternice s bratrancom a kúpila nejaký nový nábytok. V tej časti som si myslela, že sa už s Jane nemôžem viac stotožniť a predsa! Ako je možné že už od detstva mi pripomínala mňa samú a dokážem ju pochopiť aj pár storočí neskôr? Uznávam, že som si vybrala tú najkrajšiu časť. Príbeh sa ale začína tým, ako žije u svojej tety so svojimi inými sesternicami a bratrancom a dá sa povedať že bola šikanovaná vlastnou rodinou. Niečo podobné som si prežila na základnej škole aj ja. Nebola to síce rodina ani fyzické týranie, skôr psychického rázu, ale bolo mi jej neskutočne ľúto. Pri predstave, že raz budem mať deti a niečo podobné by sa im malo stať mi až mráz behal po chrbte. Keď som bola dieťa, nevedela som čo s tým robiť a všetko sa vyriešilo až keď som odišla na strednú školu. Vďaka bohu za doktora v tomto románe, ktorý jej pomohol sa dostať na školu a tým pádom aj od jej rodine preč.

A nakoniec moja obľúbená časť/veta tohto diela:
"Cítila som ako sa v mojom srdci prebúdza iná emócia - pocity, ktoré som si pamätala z dôb dávno minulých: túžba po dobrodružstve, túžba po uniknutí od pravidiel a obmedzení a po objavovaní sveta."
Nie je to zaujímavé ako mala Jane po práce učiteľky na svojej škole chuť zrazu odísť a cestovať, no keď sa zaľúbila, chcela byť len s pánom Rochesterom? Pretože keď sa s ňou chcel oženiť jej chladný bratranec a kňaz, ktorý mal odcestovať do Indie a ona s ním, neurobila tak. V tomto prípade bola láska silnejšia ako túžba cestovať.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Moderné nafukovačky do bazéna

Nová predajňa Kik v Žiline

Dňa 18.augusta sa v Žiline otvorí predajňa Kik pri HyperTescu. Bude otvorená od 9 do 20.hodiny od pondelka do nedele. Od 18. do 19.augusta bude zľava 10% na všetok tovar iba v tejto predajni.


Ako osviežiť biely šatník a posteľ z Ikey/ How to spice up white closet and bed from Ikea

Ahojte, dnes som si pre vás pripravila článok o tom, ako som si oživila šatník a posteľ z Ikey. Obe sú bielej farby, posteľ Leirvik je kovová a šatník Brimnes drevený. Farba nábytku sa mi páči, nechcela by som hnedý ani čierny, ale občas si to proste žiada zmenu. Tieto nápady vás nevyjdu draho - od necelých 2 eur do necelých 15 eur.

Posteľ som si upravila baldachýnom z Ikey (je aj v bordovej, bežovej a modrej farbe) a svetielkami v tvare lampiónov z Lidlu. Predtým som skúsila aj iné dve varianty, o ktorých som písala aj v časopise Nový čas Bývanie. Bola to kvetovaná girlanda a vianočné svetielka, ktoré môžete vidieť v článku na fotografii nižšie.


Biely šatník možno ozdobiť tapetou. Ja som si vybrala kvetovaný vzor z Lidlu. Jedna rolka stála len 1,50 eur, tak som si kúpila rovno dve. Tapetu som nalepila na bočné steny okrem strednej so zrkadlom.

Tak ako, oslovil vás aspoň jedne z mojich nápadov? Ak áno, dajte mi vedieť v komentári, ktorý by ste vyskúšali aj vy.